Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie
Pondelok 7:00 - 15:00
Utorok 7:00 - 15:00
Streda 7:00 - 17:00
Štvrtok 7:00 - 15:00
Piatok 7:00 - 13:00

História

Prvá písomná zmienka

Hostovice založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva. Prvá zmienka je z roku 1354, kedy sa obec nazývala Gezth. Osídľovanie prichádzalo zo západu Rusínmi, ktorí boli vyháňaní z centrálneho Uhorska. Obec patrila v 16. - 17. storočí šľachticom Drugetovcom a panstvu Humenné. Až v 18 - 19. storočí ju vlastnili Csákyovci a koncom 19. storočia Ocskyovci.

Pôvod názvu

Názov dediny korení v slove hosť a vyjdruje to, že zakladatelia a prví obyvatelia boli v chápaní obyvateľov starších okolitých dedín novousadlíkmi, prišelcami, teda hosťami. Názov, podľa hostovičanov, súvisí s pohostinnosťou obyvateľov pre furmanov, ktorí v obci nocovali v čase existencie obchodnej cesty "Poľskej puty.)

Historické názvy

- 1354 Gezth
- 1492 Hostouizca
- 1548 Hozthowycza
- 1623 Hostouicza
- 1657 Hozstowicza
- 1690 Hosztouicza
- 1773 Hostowicza, Hostovicza
- 1786 Hostowicza
- 1808 Hosztovicza
- 1863-1902 Hosztovica
- 1903-1907 Vendégi
- 1920 Hostovice

Erb

Hostovický erb súvisí s existenciou obchodnej cesty z Uhorska do Poľska, ktorá začínala v Snine a končila vo Woli Michovej. Známa bola pod názvom Poľská cesta (Poľská puť), pričom mýto z prevážajúceho tovaru sa vyberalo na colnici v Hostoviciach. Bohatstvo zemepánov z mýta a ďalších príjmov, ktoré im prinášala tunajšia furmánska krčma, poskytujúca nocľah a pohostenie pre furmanov, sa premietla do erbu obce.
Erb obce sa zachoval na dvoch pečatiach. Prvá pečať pochádza z roku 1787. Je na nej vyobrazený barokový stôl a na ňom čaša a fľaša. Druhá pečať pochádza z polovice 19. storočia (okolo roku 1861) s textom "Petsetje.Hosztovicza.Helysege". v Strede pečate je zobrazený jednoduchý dedinský stôl, fľaša, pohár a sviečka.

Poloha

Obec Hostovice sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska v okrese Snina. Na západe susedí s obcami Vyšná a Nižná Jablonka, na juhu s Nechváľovou Poliankou a Papínom, na východe s Čukalovcami a Parihuzovcami, na severe susedí s Osadným.

Výmera katastra:

Celková výmera je 2 904 ha (z toho: 1 516 ha lesné pozemky, 1 071 ha trvalé trávne porasty, 143 ha orná pôda, 62 ha záhrady, 45 ha zastavané plochy, 35 ha ostatné plochy a 32 ha vodné plochy.)


Najvyšší bod chotára sa nachádza na vrchu Skury - 857 m n.m.
Najnižší bod na vodnom toku Udava pod Poľanou - 305 m n.m.
Obec leží vo výške 360 m n.m.

Vodné toky:

Hlavným vodným tokom v katastrálnom území je rieka Udava s bočným prítokom Hostovického potoka s ďalšími menšími vodnými tokmi.

Mapa